ŽILINA. Zatiaľ čo sa v kníhkupectve Artforum konalo slávnostné otvorenie literárneho festivalu, Nadácia Polis hostila diskusné fórum o novembri 1989 a témach s ním spojených. O symbolický začiatok sa postaral Ján Sikora s kultovou pesničkou Karla Kryla, Bratříčku, zavírej vrátka . Samotná diskusia bola rozdelená do troch logicky prepojených častí. Názory účastníkov dopĺňali autentické zábery z roku 1989, ale aj dokumenty STV či ČT.

Život a momenty socializmu približovali striedavo štyria hostia. Každý má na ponuré obdobie slovenských dejín svojrázny pohľad. Historik Dušan Kováč uviedol do spoločenskej situácie, v ktorej sa socializmus zrodil a v ktorej zanikol. Tvrdí, že socializmus je možné udržiavať len silou, nedá sa reformovať. Výtvarník a spoluzakladateľ Verejnosti proti Násiliu Rudo Sikora zas 40 rokov totalitného režimu prirovnal k 2-rozmernému ihrisku. „Na jednej strane sme stáli my, umelci a na druhej strane, za čiarou, oni, všetci tí zlí. Po '89 bolo zrazu všetko n-rozmerné a ľudia boli v šoku." Napokon dodal, že pád socialistickej opony priniesol dobré aj zlé veci.

Zábery na stenu z kartónových krabíc pred Žilinskou univerzitou nás preniesli do druhej časti. V nej sa analyzoval samotný november 1989. Mimoriadne živo si ho pamätali najmä profesor Karol Honner a tajomník Verejnosti proti Násiliu Koloman Matušík. Zdôraznená bola naivita a veľké ponovembrové očakávania. Napriek tomu má 17. november neotrasiteľné miesto v našich aj svetových dejinách. Revolúcia bola zorganizovaná demokratickou cestou. Dbalo sa na to, aby sa zbytočne neprelievala krv a nebol zničený nevinný ľudský život.

„Ak nie si voľný vo vnútri, nie si voľný nikde." Krutá pravda Ruda Sikoru. Ideály nežnej revolúcie a čo z nich zostalo v roku 2009 postupne ukončievali diskusiu. Dominantou témou bola nostalgia za socializmom. Totalita na nás zanechala tvrdé stopy a politici to využívajú. Ako tvrdí Dušan Kováč, nasľubované hory-doly v predvolebných kampaniach sú výsledkom 40 ročnej lenivosti. Boli sme zvyknutí, že sa o nás niekto staral.

Po vyše dvoch hodinách diskutovania o zväzujúcom režime sa objavil názor, že socializmus na Slovensku stále žije. Možno sme nad ním úplne nezvíťazili. Niekde je zakuklený a čaká na ľudí, ktorý mu oprášia chrbát a ideológiu. Karol Honner si ale myslí niečo iné: „Strachu sme už zažili dosť, nech sa boja iní!"

Adriana Bielková